Choď na obsah Choď na menu
 


Zloženie a účinky čaju

 

Všetky pravé čaje v podstate pochádzajú z rovnakej rastliny - Camellia sinensis.

 

                        Účinky čaju na ľudský organizmus sú mnohostranné. Číňania, u ktorých má pitie čaju tradíciu niekoľko tisíc rokov, ho od pradávna   považovali za liečivý nápoj. Tieto vlastnosti sa však pričítavajú predovšetkým zelenému čaju, ktorého pitie je v mnohých ázijských krajinách pomerne rozšírené.

                     Na rozdiel od čierneho čaju sa pri jeho spracovaní neporušujú a nefermentujú čajové lístky, ktoré sa rýchlo po zbere sušia.

Odborníci dokazujú, že zelený čaj má zhruba desaťnásobný obsah vitamínov v porovnaní s čajom čiernym. Poznatky mnohých vedeckých pracovníkov a inštitúcií zaoberajúcich sa skúmaním účinkov čaju však ukazujú, že podobné účinky má aj pitie čierneho (tmavého) čaju.

Chemické zloženie čaju: čaj obsahuje takmer stotridsať chemických látok, z ktorých najvýznamnejšie sú triesloviny: katechíny, polyfény a ich zlúčeniny, ktoré sa vyznačujú vysokou biologickou aktivitou. Účinkom trieslovín sa zvýšená priepustnosť kapilár dostáva na normálnú úroveň, vracia sa pružnosť a priepustnosť ich stenám, triesloviny pomáhajú pri kapilárnom krvácaní, kapilárnych oxikózach, reumatickom zápale, pri vysokom krvnom tlaku a skorbute. Čaj prevyšuje svojim účinkom všetky známe lieky pre posilnenie činnosti kapilár. Čajové triesloviny blahodárne ovlplyvňujú aj tráviaci trakt, pretože sú schopné viazať a odvádzať z organizmu škodlivé látky. Dodávajú čaju trpkú príchuť. V rôznych druhoch čaju je obsah trieslovín rozdielny. Najviac ich obsahuje zelený čaj, v ktorom je ich zhruba 10-27%, menej je ich v čiernom čaji, u ktorého sa uvádza 5-12%. Listy z čajovníkov rastúcich vo vysokohorských polohách majú obyčajne viac trieslovín. Množstvo trieslovín v čajovom nápoji môžeme ovplyvňovať aj jeho prípravou. Keď zalejeme čaj vriacou vodou a necháme ho lúhovať asi 2-3 minúty, z čaju sa uvoľnia predovšetkým aromatické látky. Pri predĺžení času lúhovania na 5-6 minút vylúhujeme aj triesloviny. To samozrejme okrem priaznivého účinku

trieslovín v náleve ovplyvňuje aj chuť čaju, ktorý má potom ostrú, trpkastú až zvieravú chuť. Nepriaznivý účinok trieslovín na chuť čaju môžeme znížiť aj pridaním mlieka do čaju.

Bolo dokázané, že pitie čaju pred tučným jedlom a po ňom zabraňuje zvyšovaniu tukotvorných lipidov. Čaj má aj priaznivé účinky v boji proti infarktu, mŕtvici a trombóze. Zaujímavý je účinok čaju druhu Pu-Erh. Teraz sa predáva bežne ako čínsky „čaj na chudnutie“ a ten, kto ho bude piť, asi za tri mesiace vraj zhodí viac, ako šesť kilogramov tuku, viac informácií sa dočítate TU.

Rakovina: Vysoké percento prítomného selénu v čaji vytvára v tele prirodzenú obranu proti rakovine. Čaj celkom zastavuje syntézu nitrosamínov, ktoré vyvolávajú v tele rakovinu. Bolo dokázané, že čajové polyfenoly zvyšujú počet bielych krviniek, ktoré sú vojakmi v boji proti infekciám. Zelený čaj upravuje hyperfunkciu štítnej žľazy, bráni vzniku leukémie po vplyve radiácie. Je celkom zrejmé, že čaj podporuje svojimi liečivými a preventívnymi schopnosťami dlhovekosť. Od nepamäti považovali Číňania čaj za základnú prísadu do elixíru nesmrteľnosti. Pravidelné pitie čaju (najmä zeleného) zvyšuje odolnosť proti rakovine pečene, hrubého čreva a pľúc. Vedecké výskumy dokazujú, že čaj posilňuje imunitný systém a má vplyv na dlhovekosť. Samotná chuť čaju je len jednou zo slastí, ktoré ponúka.

 

Vitamíny: Čaj obsahuje vitamíny skupiny B, hlavne B1 a B2, ďalej A, C a P. Obsahom vitamínu P nemá medzi rastlinami obdobu. Vitamín P v spojení s vitamínom C prispieva k hromadeniu kyseliny askorbovej, čím sa posilňuje odolnosť organizmu voči infekčným chorobám. Odvar zeleného čaju úspešne pomáha liečiť cukrovku. Okrem toho čajové katechíny normalizujú činnosť ochrannej črevnej mikroflóry a obmedzujú vývin hnisavého procesu v tráviacom trakte.

 

Bakteriálne infekcie: Zelené čaje majú silnejšie účinky ako čaje čierne. Pôsobia proti mnohým typom baktérií, vrátane tých, ktoré spôsobujú záškrt a choleru . . . úspešne bojujú aj s akútnou gastroenteritídou (zápal žalúdka a čriev) a enteritídou (zápal tenkého čreva). Pri laboratórnych testoch sa zistilo, že stafylokoky, baktérie cholery, salmonelózy i streptokoky sa ďalej nevyvíjajú. Pitie čaju hrá významnú úlohu v prevencii mnohých prenosných chorôb.Výskumy dokázali veľmi malý výskyt artériosklerózy v Číne a s tým spojenú nízku hladinu cholesterolu v krvi.

Všetky uvedené zložky čaju sú vzájomne prepojené, vytvarajú jediný biologicky aktívny komplex, a preto je tažké určiť, ktorá z nich je najdôležitejšia.

Čaj sa stáročia pokladá za účinný prostriedok pri znižovaní únavy a má významný vplyv na zvyšovanie telesnej a duševnej činnosti. Silný čaj je vhodný pri prvej pomoci, ak ide o otravy zasahujúce centrálnu nervovú sústavu, pri oslabenej srdečnej činnosti a sťaženom dýchaní.

Čajové obklady miernia bolesti a horúčky pri slnečnom úpale, bežne a často sa používajú pri zápale očných viečok. Pri krvácaní na očnom pozadí a pri rôznych kapilárnych toxikózach sa predpisuje preparát vitamínu P, ktorý sa získáva z čaju. Čaj skľudňuje cievny systém, mierni kŕče, rozširuje cievy a podporuje krvný obeh. Čaj je výborný termoregulátor. Počas storočí jeho používania ako nejrozšírenejšieho nápoja bolo bezpečne vyskúšané, že v zime čaj zahreje, v lete osviežuje a zároveň podporuje dýchanie. Pri pití čaju nasávajú pľúca viacej vzduchu a viacej oxidu uhličitého vydychujú, čiže intenzívnejšie pracujú. Keď pijeme čaj, cítime, ako sa náš organizmus najprv silne rozohreje. Z rozpáleného povrchu tela sa odparuje pot a telo produkuje oveľa viac tepla, než pred požitím tohoto nápoja. Experimentálne bolo zistené, že v horúcich letných dňoch studené nápoje znižujú teplotu len v ústnej dutine, ale horúci čaj dokáže znížiť teplotu celého ľudského tela o 1 až 2 stupne, aj keď sa teplota asi po 15-20 minútach vráti na pôvodnú hodnotu. Preto obyvateľom teplých klimatických pásiem odborníci radia, aby horúci čaj pili často a v malých dávkach. Čaj je známy ako prostriedok vyvolávajúci potenie, a preto sa doporučuje pri chrípke, alebo pri teplotách sprevádzajúcich ochorenia dýchacieho ústrojenstva.

 

Čaj taktiež podporuje srdečnú činnosť a rozširuje mozgové cievy, čo do istej miery znižuje bolesti hlavy a únavu. Človek se po vypití čaju cíti sviežejší, lepšie si vybavuje myšlienky a spomína na prežité veci. Po vypití väčšieho množstva čaju môžu však nastať pre človeka aj nepriaznivé následky, ako je rýchly sled myšlienok až myšlienkový trysk, ktorý však k účelnému mysleniu neprispieva. Vypitie väčšieho množstva silného čaju môže prispieť k nespavosti. Tieto účinky čaju ovplyvňuje obsah kofeínu, ktorý bol niekedy označovaný názvom teín. Účinok kofeínu je miernejší, ako v káve, pretože sa pomalšie uvoľňuje a vstrebáva. Šálka čaju pripraveného z lyžičky čaju ho obsahuje asi 0,02g, čo je menej, ako u bežnej šálky kávy. Prítomnosť éterických olejov v čaji, v niektorých prípadoch po vypití čaju, spôsobuje istú eufóriu (zlepšenie nálady), ktorá je podobná alkoholovej eufórii. Psychické účinky čaju dosahujú vrchol po štyridsiatich minútach a po daľších tridsiatich minútach bez následkov miznú.

Nebezpečenstvo predávkovania organizmu kofeínom z čaju takmer nehrozí, pretože by nastalo po vypití okolo tridsiatich šálok čaju denne a toľko čaju zrejme nikto nevypije.

 

Výsledkom moderných poznatkov o liečivých vlastnostiach čaju je návrh technológie čajového extraktu, ktorý sa už v niektorých krajinách používa ako preventívny prostriedok proti nachladntiu horných ciest dýchacích. Prihliadlo sa ďalej k antimikrobiálnemu účinku čaju a k jeho celkovo blahodárnemu vplyvu na organizmus.

Milióny milovníkov čaju na celom svete pijú čaj predovšetkým pre jeho povzbudzujúce účinky, ktoré má na ľudský organizmus, hlavne na centrálny nervový systém.

V mnohých krajinách sa oddávna nazýva čaj, nápoj života.

 

"Radšej tri dni bez soli, ako jediný deň bez čaju"

Čínske príslovie

 

História čaju

 

História čaju sa píše už takmer 5000 rokov. Na pôvod čaju sa viaže viacero legiend. Asi najznámejšou z nich je legenda o čínskom cisárovi menom Shen Nung.  

Bolo to vroku 2737 prnl. Shen Nung chcel prevariť vodu, aby bola pitná, keď mu do nej z neba padlo niekoľko čajových listov. Cisára zaujala zvláštna vôňa. Ochutnal a zistil, že vznikol veľmi príjemný osviežujúci nápoj. Iné prameňe uvádzajú, že bol čaj do Číny dovezený mníchom Gan Lu z Indie. Mnoho Čínskych čajových zvykov pochádza z dynastie Chou (222 prnl.), ktorí poznali čaj pod názvom tchu. Z tohto výrazu vzniklo neskôr slovo tche ktoré sa rozšírilo do celého sveta.

Výraz chaj, ktorým sa čaj nazýva v Indii, Rusku a Strednej Ázii, pochádza z čínskeho cha-i, čo znamená "čajové lístky".

Čaj sa v začiatkoch využíval hlavne v oblasti medicíny a trvalo velmi dlho, než dostal podobu, v akej ho poznáme dnes. Prvú knihu o čaji "Ch´a ching" napísal Lu Yu - budhistický mních. Neskôr čaj v popísanej podobe šírili zen-budhistickí misionári do Japonska. Do Japonska sa čaj dovážal dlhú dobu, ale pestovať sa začal až okolo roku 1200. Dondnes sa tam používa čajový obrad z dôb dynastie Sung.

 

V dobe, keď bola objavená Amerika sa postupne čaj zmenil až do podoby, v ktorej ho poznáme dnes. Prvý Európan, ktorý o čaji napísal, bol portugalec, jezuita, otec Jasper de Cru, ktorý ako prvý získal práva na obchodovanie s Čínou. Boli to práve portugalčania a holanďania, ktorí ako prví doviezli so svojimi obchodnými loďami čaj do Európy. Bolo to okolo roku 1600. Čaj bol v tej dobe veľmi drahou komoditou (cca 200$/kg), čím sa automaticky stal znakom bohatstva. Neskôr, keď sa čaj začal

importovať vo veľkom hlavne do Holandska, ceny postupne klesali. Až okolo roku 1680 sa dal čaj kúpiť v každom obchode s potravinami. Do Ameriky prvý krát doviezol čaj Peter Stuyvesant v roku 1650, holandským kolonistom na území New Amsterdamu (súčasný New York), ktorí si čaj veľmi obľúbili. V tej dobe ho však kolonisti vypili viac, ako celé Anglické kráľovstvo dokopy. Prvé vzorky čaju boli do Anglicka dovezené okolo rokov 1652-54. Čaj sa stal natoľko obľúbený, že ho čoskoro vyhlásili za anglický národný nápoj.

Postupne sa čaj rozšíril do celej Európy. Napriek tomu, že zásluhu na rozšírení čaju v Európe majú Holanďania, stal sa od roku 1790 centrom svetového obchodu s čajom Londýn. Čaj rýchlo zdomácnel aj v Amerike a v Rusku. V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20 storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis objavený ľadový čaj a v roku 1908 vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku. V súčasnej dobe, kedy sa do módy dostáva zdravý životný štýl, je čaj populárnejší, ako kedkoľvek predtým.

 

"Pijeme čaj, aby sme zabudli na rámus tohoto sveta."

Tchien I-cheng

 

Zber, spracovanie a kvalita čaju

 

 

Je v súčasnosti pestovaný v tropických až subtropických pásmach do nadmorskej výšky až 2100 m.n.m.

                        Čím je nadmorská výška väčšia, tým je ker čajovníka menší, ale kvalitnejší. Necháva sa dorásť do veľkosti cca. 1m pre ľahší zber. Pestuje sa na plantážach, pričom jednotlivé kríky sú spravidla usporiadané do dlhých rovnobežných pásov. Veľkosť listov sa pohybuje od 3 do 25 cm a široké sú okolo 1 až 10cm, kvitne bielymi kvetmi.

                        Čajovník sa pestuje zo semien alebo odrezkov. Asi vo veku dvoch rokov sa robí prvý tvarovací rez a po 3 rokoch je čaj pripravený na prvý zber.

                        Čajovník produkuje čaj približne 30 až 100 rokov, pričom s vekom čajovníka sa postupne znižuje kvalita čaju. Na kvalite čaju sa podieľajú genetické vlastnosti čajovníka, ktoré sa líšia medzi jednotlivými krajinami, plantážami a dokonca sú rozdiely aj medzi jednotlivými kríkmi. Významnú úlohu hrajú prírodné a klimatické podmienky.

 

Zber: je jednou z najdôležitejších činnosti na plantáži. Od neho sa odvíja

kvalita čaju. Lístky sú spravidla zbierané ručne v čase, kedy sa mladé lístky začínajú rozvíjať. Na vrchole výhonku sú lístky čajovníka najcennejšie. Zbierajú sa aj ďaľšie 2-3 najmladšie lístky. Od vrcholu smerom nadol kvalita lístkov klesá. Existuje aj zber mechanizovaný pomocou strojov, je podstatne rýchlejší a lacnejší, ale nekvalitnejší. Používa sa spravidla len v Japonsku a Rusku. Zber lístkov prebieha prakticky počas celého roka v závislosti od krajiny, väčšinou sa čajové lístky zbierajú 4-5 krát v priebehu roka, v Indii a na Ceylóne, kde nie sú také časté obdobia dažďov, sa čaj zbiera 15 až 30krát za rok, čo je zhruba každý ôsmy až šestnácty deň, podľa rastu nových lístkov. Zber v južnej Indii, na Cejlóne a Jáve trvá v podstate celý rok. Prvý zber je v marci až v máji. Tento zber sa u niektorých druhov čaju nazýva "First Flush", je to hlavne Darjeeling a v poslednej dobe aj Assam. Čaj je chuťovo oveľa jemnejší ako čaje zbierané v hlavnom vegetačnom období, čo je dané mladosťou lístkov. Druhý zber "Second Flush" od konca mája do polovice júna patrí k akostne najlepším. Posledný zber prebieha hlavne v septembri.

 

Spracovanie: po zbere prebieha proces zavädania čajových lístkov pomocou ventilátorov

vháňajúcich horúci vzduch do sušiacich rámov. Pri tomto procese je čaj zbavený asi 35 % vody. Pri zelenom čaji nasleduje sparenie horúcou vodou o teplote 85-90°C, pričom sa čaj zbaví fermentov. Potom nasleduje proces zvinovania, pričom sa rozhodne o ďalšom postupe spracovania. Čierny a zelený čaj pochádzajú z rovnakého čajovníka a líšia sa iba spôsobom spracovania. Hovorí sa, že čierny čaj je fermentovaný, aj keď v tomto prípade výraz fermentácia, čo je druh kvasného procesu, nie je celkom správny, skôr sa dá hovoriť o oxidácii. Po zvädnutí, ktoré sme popísali vyššie, sa tzv. zvinovaním narušia bunkové steny v lístkoch čaju, a dochádza k oxidácii, rozkladom chlorofylu a bielkovín. Pri zvinovaní sa listy trasú v koši, pričom sa na to využívajú aj stroje, tzv. rollery. Oxidácia sa končí sušením na ohni alebo v peciach. Nakoniec sa čaj triedi, mieša do zmesí, alebo aromatizuje rôznymi aromatickými prísadami. Pri polozelených čajoch, tzv. oolong je oxidácia prerušená skôr ako v prípade čiernych čajov.

Narušia sa len okraje listov a stred zostáva zelený. Nakoniec sa sušia pri vyššej teplote ako čierne čaje, preto obsahujú menej vody a sú trvanlivejšie. Zelené čaje si zachovávajú prirodzenú štruktúru i zloženie. Po zvädnutí sa pražia a niekedy (v menšej miere) aj naparujú alebo pečú. Väčšina prevádzok na spracovanie čaju sa náchádza pri plantážach. Väčšie časové oneskorenie spracovania po zbere lístkov vedie k zhoršeniu kvality čaju. Po spracovaní sa čaj čistí, triedi a balí do debien po 20 – 50 kg a je pripravený na predaj.

 

Kvalita čaju - určuje ju aj pomer mladých a starých listov.

Vrcholový výhonok (tip)- sú to listové lupienky porastené strieborne bielymi chĺpkami

Prvý list (orange pekoe) - najbohatší na cenné látky, spolu s tipsami tvorí najlepší čaj

Druhý list (pekoe) - poskytuje dobrý čaj strednej akosti.

Tretí list (pekoe souchong) - čaj horšej kvality, obsahuje veľké listy a množstvo stopiek.

Štvrtý list (Souchong).

Piaty list (Congou) - spolu so souchong dávajú málo kvalitné čaje, ktoré sa k nám na trh prakticky nedostávajú.

 

Čaje sa ďalej označujú skratkami, ktoré vyjadrujú kvalitu a veľkosť listov.

 

Listový čaj

G.T. (Golden Tips) - čaj z Darjeelingu a Assamu, bez chuti, len čisté tipsy, často používaný k optickému vylepšeniu čajových zmesí.

SFTGFOP (Special Fine Tippy Golden Flowery Orange Pekoe) - prvotriedny, lahodný čaj z vysokým obsahom tipov.

FTGFOP (Fine Tippy Golden Flowery Orange Pekoe) - vyrábaný v Darjeelingu, aj v Assame. Je to najjemnejší, špičkový druh výroby listového čaju, podiel listov aj tipov.

TGFOP (Tippy Golden Flowery Orange Pekoe) - hlavný druh čaju produkovaný na plantážach Darjeelingu a Assamu.

GFOP (Golden Flowery Orange Pekoe) - špičkový druh čaju tých plantáží v Keni, ktoré vyrábajú čaj z tipsami. V Assame a Darjeelingu je zriedkavý.

FOP (Flowery Orange Pekoe) - druhá sorta listového čaju z Assamu, Dooarsu a Bangladéšu. Špičkový druh čaju v Číne. Dlhý list, málo tipov, čiastočne drevnatý.

OP (Orange Pekoe) - hlavný druh čaju na Cejlone a Jáve. Prevažuje dlhý vláknitý list bez tipov.

PS (Pekoe Souchong) - obsahuje väčšie listy. Má drsnú chuť a kvalita je horšia.

S (Souchong) - je čaj z väčších, starších lístkov, nedostatočne zvinutých a fermentovaných. Je to podradnejší, lacný čaj.

C (Congu) - je čaj z veľkých listov a horšej kvality.

 

Zlomkový čaj - Broken

vyrába sa technológiou CTC (drtenie, trhanie, rolovanie):

TGFBOP (Tippy Golden Flowery Broken Orange Pekoe) - najjemnejší čaj typu Broken,  pestuje sa v Darjeelingu a čiastočne v Assame. Má vysoký obsah tipov a rovnomerný list.

GFBOP (Golden Flowery Broken Orange pekoe) - vyrába sa hlavne v Assame ako špičkový čaj typu Broken. Čaj tejto kvality pochádza tiež z Kene.

FBOP (Flowery Broken Orange Pekoe) - hrubší Pekoe s ojedinelými tipmi pochádzajúcí z Assamu, Cejlónu, Indonézie, Číny i Bangladéža.

BOP (Broken Orange Pekoe) - silný čaj, obsahuje mladé, zvinuté lístky, stopky a púčiky. Hlavný druh "Broken" na Cejlóne, Jáve a v Indii, Číne aj v Assame a Bangladéši).

BOP 1 - (Leafy Broken) v nízko položených oblastiach Cejlónu čaj typu - "listový broken", v horách najlepší broken, na Sumatre čierny broken so zriedkavými tipmi.

BT (Broken Tea) - pochádza zo Sumatry, Cejlónu, čiastočne z južnej Indie. Väčšinou má čierny otvorený mäsitý list, dosť jemný.

BPS (Broken Pekoe Souchong) - označenie pre pekoe z Darjeelingu a z Assamu. Je zložený z úlomkov zle zvinutých, veľkých a hrubých listov. Farbu má sivastú, chuť drsnú.

 

Čajová drť - Fanings

Vznikne ako jemný prepad sitom po vyfúkaní prachu a nečistôt pri spracovaní CTC technológiou. Používa sa hlavne pri porciovaných čajoch. Delenie :

BOPF (Broken Orange Pekoe Fanings) - hlavný druh na Cejlóne, v Indonézii, južnej Indii, Keni, Mozambiku, Bangladéši a v Číne. Je to čaj s čiernymi rovnomernými listami, bez tipov. V Indonézii je to jemný zlomkovitý BOP.

FGFOF (Tippy Golden Flowery Orange Fanings).

GFOF (Golden Flowery Orange Fanings) - najjemnejší druh čaju v Darjeelingu určený na výrobu nálevových čajových sáčkov.

FOF (Flowery Orange Fanings) - často je vyrábaný v oblastiach - Assam, Dooars a Bangladéš. Veľkost lístkov dosahuje čiastočne malých "brokenov".

OF (Orange Fanings) - pochádza zo severnej Indie, čiastočne tiež z Afriky a Južnej Ameriky.

 

Čajový prach – Dust

Je to jemný čajový prach získaný po presitovaní. Zpracováva sa na čaj tehlový alebo doskový. Delenie :

PD (Pekoe Dust) - Pochádza z Assamu, južnej Indie, Bangladéša, Keni, Tanzánie a Malawi. Je to veľmi silne farbiaci čaj. Patrí k najpodradnejším čajom, väčšinou sa spracúva do tabuliek.

D (Dust).(RED DUST, SUPER RED DUST, FINE DUST, SUPER FINE DUST, GOLDEN DUST, PEKOE DUST)

Off-Grades - Druhy čaju vyradené z kvalitnej produkcie

 

"Dúfam, že keď sa spolu stretneme nabudúce, nebudeme sa hádať a miesto toho vypijeme šálku čaju."

Jackie Chan

 

 

Druhy čaju

 

Druhy čaju môžeme rozlišovať podľa roznych kritérií, v praxi sa rozlišuje čaj hlavne podľa spôsobu spracovania a podľa oblasti z ktorej čaj pochádza.

Podľa spôsobu spracovania  rozlišujeme 4 základné druhy čaju. Biely, zelený, polozelený (oolong) a čierny(čínsky červený). (Aj keď napr. v Číne sa rozoznáva až sedem drhuov) Biely čaj je tvorený prevažne vrcholovými výhonkami, ktoré sú pokryté hustými bielymi chĺpkami.

Zelený čaj tvoria len sparené, zvinuté a usušené lístky,

polozelený - OOLONG, je vyrábaný podobne, avšak pred sušením resp. pražením sa čiastočne fermentujú (oxidujú), ale proces fermentácie je prerušený tak, aby vnútorná časť listov zostala zelená.

Čierny čaj je charakteristický výraznou farbou a arómou. Vyrábajú sa podobne, ako oolongy ale proces fermentácie (oxidácie) u nich prebehne až do konca. Presný popis výroby čajov nájdete v sekcii Zber, spracovanie a kvalita čaju.

Podľa oblasti z ktorej čaj pochádza, rozlišujeme 4 základné druhy: Cejlónsky, Čínsky, Indický a Japonský čaj.

 

 

 

 

Cejlónsky čaj: ostrov Cejlón, známy aj ako Srí-Lanka sa nachádza v Indickom oceáne 29km juhovýchodne od Indie. Niekedy je nazývaný "Perla Indického oceánu". Pestovanie čaju na Cejlóne zaviedli Angličania. Na Cejlóne sa čaj pestuje v niekoľkých oblastiach, podľa ktorých sa cejlónske čaje rozdeľujú. Sú to: Dimbulla, Kandy, Matale, Nuwara Eliya, Ratnapura, Galle a UVA. Za najkvalitnejšie sú považované čaje z náhornej plošiny Nuwara Eliya (2500m.n.m.). Cejlónske čaje sa rozdeľujú aj podľa nadmorskej výšky na tzv.

LOW (do 650m.n.m.), MEDIUM (650-1250m.n.m.) a HIGH (nad 1250m.n.m.). Na Cejlóne sa v najväčšej miere výrabajú čaje čierne, tzv. broken - zlomkové. Majú výraznú arómu a farbu, a preto sa často používajú do čajových zmesí. Typické Cejlónske čaje: Nuwara Eliya OP (Orange Pekoe), Wewesse FOP (UVA), Lover's Leap BOP (Dimbulla), Kenilworth OP, Dimbulla OP, Koslanda OP, UVA FOP High

 

Čínsky čaj: Čaj má v Číne najdlhšiu tradíciu, preto aj množstvo druhov čaju vyrábaných v Číne je obrovské. Viac o pôvode čaju v

Číne si môžete prečítať v sekcii História čaju. Čína sa v súčasnosti podieľa asi 18% na celosvetovom vývoze čaju. Vyrába sa tu až 8 typov čaju: Biely, Zelený, Oolong, Čierny, Červený, Žltý a Kvetinový. Prvé štyri druhy sú tradičné. Červený čaj je druh čierneho čaju, taktiež plne fermentovaný, avšak je typický svojou výraznou červenou farbou listov aj samotného nápoja. Žltý čaj je pomerne netradičný, je tiež typický žltým zafarbením listov a nápoja, je jemný a osviežujúci. Kvetinový čaj môžme ešte rozdeliť na čisto kvetinový a tzv. voňavý čaj. Čisto kvetinový čaj sa vyrába len prostým usušením kvetov napr. ruží, chryzantém a pod.

Voňavý čaj sa robí zmiešaním voňavých kvetov a čajových lístkov, čaj veľmi ľahko nasáva cudzie vône, preto po zmiešaní s vonnými kvetmi napr. jazmínu dostáva charakteristickú chuť a vôňu.

V Číne sa čaj používa odpradávna a to nielen na pitie, ale aj v potravinárstve. Asi najznámejším čínskym čajom je zelený "Gun Powder" (strelný prach), jeden z najoblúbenejších čajov na západe. Je charakteristický lístkami zvinutými do malých guličiek vyzerajúcich ako broky, odtiaľ pochádza aj názov. Lístky zvinuté do guličiek si zachovávajú svoju arómu a chuť aj po dlhej dobe po preprave. Typické je pri ňom tzv. rozkvitanie lístkov po zaliatí horúcou vodou.

 

Indický čaj: Aj v Indii má čaj veľmi dlhú tradíciu, najznámejšie sú čierne čaje z oblastí Darjeeling, Assam a Nilgiri. Darjeeling pochádza z horských oblastí Himalají, kde sa pestuje vo výškach až do 2500 m.n.m. Zbiera sa 3-4 krát do roka. Jednotlivé zbery sa označjú ako First Flush (prvý zber), In between (medzi prvým a druhým), Second Flush (druhý zber) a Autumn (jesenný zber). Jednotlivé zbery sa výrazne líšia, čo do kvalitatívnych vlastností. Prvý zber je typický sviežou, chuťou a vôňou, druhý zber, na začiatku obdobia dažďov je charakteristický plnou a výraznou chuťou a vôňou. Tretí zber je po období daždov. V ázijských krajiných je najobľúbenejší práve prvý zber. Assam je oblasť v povodí rieky

Brahmaputry, na hranicach s Bhutánom, kde sa niekedy čajovník vysytoval, ako divokorastúca rastlina. Dnes sa pestuje zhruba do výšky 500 m.n.m. Je to výborný čaj typický silnou, výraznou chuťou a arómou. Je často označovaný, ako tzv. raňajší čaj (breakfast tea), alebo aj poobednajší čaj na povzbudenie (afternoon pick me up). Oblasť Nilgiri nazývaná aj Modré hory, sa nachádza na juhu Indického polostrova. Čaj sa pestuje vo výškach 1000 až asi 2500 m.n.m. asi od roku 1800. čaje z tejto oblasti sú taktiež výbornej kvality.

 

Japonský čaj: V Japonsku sa vyrábajú takmer výlučne len čaje zelené. Väčšina je určená pre domáci trh a na export ide len pomerne malé percento.

Existuje 9 základných druhov zeleného japonského čaju: Sencha, Gyokuro, Maccha, Matcha, Bancha, Houjicha, Mecha, Kukicha, Genmaicha. Čaje sa delia podľa spôsobu výroby. Z čaju pestovaného na priamom slnku sa naparovaním, zvinovaním a sušením vyrába Sencha. Ak sa po sušení čaj ešte praží jedná sa o druh Hojicha, ak sa po sušení pridá pražená ryža (genmai) jedná sa o druh Genmaicha. Čaj Mecha sa vyrába z čajových púčikov, pri čistení čaju Sencha, alebo Gyokuro, podobne sa vyrába aj čaj Kukicha - zo stoniek pri triedení čaju. Gyokuro sa pestuje na čajovníkoch zakrytých rohožami, aby nebol na priamom slnku. Podobne sa vyrába ja čaj Matcha, ktorý sa však po sušení a triedení melie. Bancha je čaj nižšej kvality, ako Sencha, avšak určite nie nekvalitný. Je vhodný na každodenné pitie (po jedle, od smädu...). Maccha je čaj používaný v Japonsku pri čajových obradoch, je to typický zelený prášok, ktorý sa rozšľahá v horúcej vode bambusovou metličkou.

 

Ďaľšími významnejšími producentami čaju sú napr. niektoré africké štáty - Keňa, Tanzánia, Zimbabwe, Malawi. Ďalej ja to Taiwan a Indonézia.

 

"Čaj zo mňa uvoľňuje nápady, ktoré driemu v hlbinách mojej duše."

Lev Nikolajevič Tolstoj

 

Príprava čaju

 

Neexistuje žiadny univerzálny návod, ktorý by zaručil prípravu skutočne dobrého čaju. Preto sa vám budeme snažiť skôr poradiť čo treba dodržať a čomu sa pri príprave čaju vyhnúť. Jedná sa o poznatky vychádzajúce z dlhodobých skúseností a tradícií čajovníkov z celého sveta.

             Základnými prvkami prípravy čaju sú samotný čaj, voda, čajník a čas. Každý prvok hrá v príprave čaju dôležitú úlohu.

               Voda - najlepšia je voda pramenitá, väčšinou však je k dispozícii len voda z vodovodu. Nikdy nepoužívame vodu destilovanú, alebo minerálnu. Vodu neprevarujeme, len privedieme do varu a odstavíme. Po zovretí trošku odlejeme do čajníka a zakrútime ním, aby sa čajník zahrial. Potom do neho nasypeme primerané množstvo čaju - spravidla jednu lyžičku na šálku, pri príprave v čajníka sa niekedy používa pravidlo "jedna lyžička na čajník naviac", napr. pri príprave 4 šálok dáme do čajníka 5 lyžičiek. U čajov listových dávame kopcovité lyžičky, u zlomkových čajov zarovnané.

Najvhodnejšie je používať čajníky keramické, alebo hlinené, prípadne sklenené. Kovovým čajníkom a konviciam by sme sa mali vyhýbať. Čajníky bez glazúry, ľahko nasávajú arómu, preto by bolo úplne ideálne použivať taký čajník len na prípravu jedného druhu čaju, čo je ale v praxi dosť problematické. Ale môžme aspoň používať jeden čajník pre zelené čaje a iný pre čierne. Čajníky nikdy neumývame čistiacimi prostriedkami, alebo chemicky, čajník vždy len vyplachujeme čistou vodou.

 

Čaj nasypaný do predhriateho čajníka zalievame primerane horúcou vodou. Ideálne teploty sú pre rôzne druhy čaju rôzne. Čierny čaj zalievame hneď po zovretí, čiže zhruba 95°C, čaj polozelený  90°C - 80° C (podľa druhu) a zelený 90° - 60° C (podľa druhu) Čaj necháme lúhovať niekoľko minút, podľa druhu čaju. Listový čaj lúhujeme o niečo dlhšie ako zlomkový čaj. Väčšinu čiernych čajov 3 až 5 minút, čaje zelené asi 1 až 4 minúty, čaje biele a polofermentované 5 až 7 minút.

U rôznych druhov sa môže táto doba líšiť a taktiež hodnotenie chuti je individuálne, preto je najlepšie vyskúšať rôzné doby lúhovania. Dlhším lúhovaním (cca. nad 3 minúty) sa postupne z čaju uvoľnujú triesloviny, (viď. zloženie a účinky čaju)ktoré spôsobujú trpkastú chuť čaju. Čaj po vylúhovaní prelejeme cez sitko do šálok. Najvhodnejšie je sitko bambusové. Nikdy však nenecháme lúhovať čaj priamo v sitku, bambus by zmenil chuť čaju. Taktiež kovové "vajíčka" na lúhovanie čaju, musia byť nerezové aby boli na prípravu čaju vhodné. Čaj ktorý nám v sitku ostane je spravidla ďalej nepoužiteľný, až na niektoré výnimky, akými sú kvalitné zelené čaje. Pri opakovanom zalievaní je potrebné postupne predlžovať dobu lúhovania.

Rôzne druhy čaju sa zalievajú vodou o rôznej teplote, málokto však používa teplomer, preto uvádzame nasledujúcu tabuľku, v ktorej nájdete, ako dlho trvá kým voda ochladne na určitú teplotu. Dĺžka ja uvádzaná v minútach a ochladzovanie sa predpokladá za izbovej teploty.

 

min.     śálka (200ml)             hrnček (300ml)          čajník (1000ml)

1          88°C                           90°C                           95°C

3          80°C                           83°C                           91°C

6          70°C                           75                               87°C

12        60°C                           66°C                           80°C

 

Pri dodržaní predchádzajúcich rád by sme mali dostať kvalitný nápoj. Niektoré druhy čierneho čaju je vhodné ešte dochutiť troškou cukru, pre vychutnanie skvelej chuti však čaje spravidla nesladíme a zásadne neochucujeme citrónom, alebo inými kyslidlami, ktoré úplne degradujú skvelú chuť a farbu tohto nápoja. Najhoršia je kombinácia množstva cukru a citrónu, prípadne nejakej liehoviny, čím čajovú delikatesu úplne znehodnotíme. Veľa ľudom to bude síce pravdepodobne chutiť, ale sotva môžete v takomto čaji oceniť skvelú prirodzenú farbu, arómu a jedinečnú chuť, ak v takomto prípade vôbec možeme ešte hovoriť o čaji.

 

"Poučil som sa, že čaj je lepší než brandy"

Theodore Roosevelt

 

Pojednanie šieste - Rooibos

 

Názov rooibos (tiež rooibosch alebo rooibush) v preklade znamená červený ker. Prvá písomná zmienka o tomto najobľúbenejšom nápoji domorodcov v južnej Afrike pochádza z roku 1772. Z tých čias sa zachoval aj prvý opis krovitej rastliny Aspalathus linearis, z ktorej sa rooibos pripravuje. Jemne sladkastej chuti sýto červenohnedého čaju podľahli civilizované národy až na prelome nášho storočia. Odvtedy sa 1 až 1,5 m vysokému kru s hnedohrdzavými ihličkami dostáva čo raz väčšej pozornosti.

 

Spočiatku sa celé kry vysekávali sekerami a drvili akýmisi drevenými kladivami. Po usušení na slnku sa drvina navŕšila do hromád, kde rooibos fermentoval. Princíp spracovania je v podstate až do dneška rovnaký, akurát ručnú prácu vystriedali stroje. Výsledný produkt obsahuje asi 10% vlhkosti.

 

Africkí domorodci používajú rooibos na uvoľnenie detských kolík. Taktiež ho dávajú deťom, ktoré v noci zle spávajú a sú nepokojné. Rooibos neobsahuje kofeín, napriek tomu má povzbudivé účinky. V tejto súvislosti uvádzame nasledujúce porovnania. Čierny čaj obsahuje v 1,5 dcl 20 až 110 mg kofeínu, zelený 8 až 36 mg. Prekvapkávaná káva obsahuje v 1,5 dcl ešte viac kofeínu ako čaj – 60 až 180 mg, instantná káva 30 až 120 mg a káva z kávovaru 40 až 70 mg. Obsah kofeínu je závislí od druhu čaju a kávy. Nezanedbateľné množstvá kofeínu obsahuje aj cocacola ( 45 mg v 3 dcl ) a kakao ( 2 až 20 mg v 2 dcl ). Rooibos obsahuje v 2 dcl nápoja pripraveného z 3 g čaju 0,07 mg železa a medi, 7,12 mg draslíka, 6,16, mg sodíka, 1,57 mg horčíka, 0,22 mg fluóru a 0,04 mg mangánu a zinku. Kyslosť nápoja je 5,3 pH a obsah tanínu 6 %.

 

Rooibos ďalej pôsobí proti depresiám a stavom úzkosti, zlepšuje trávenie a je vhodný pre ľudí, ktorí celý život bojujú s nadváhou. Čaj - nečaj má močopudné účinky, vplýva na lepšie spaľovanie tukov v organizme a mierne ovplyvňuje centrum hladu v mozgu, vďaka vysokému obsahu fluóru chráni zuby pred zubným kazom. Má priaznivé účinky na pleť, obsahuje množstvo stopových prvkov a iných telu prospešných látok. Nápoj má protialergické účinky, zmierňuje kŕče. Čaj - nečaj blahodarne vplýva na pečeň, znižuje hladinu cukru v krvi, pomáha pri zápche, môže sa užívať ako podporný liek pri rôznych kožných ochoreniach, posilňuje činnosť imunitného systému. Flavonoidy obsiahnuté v rooibose pôsobia ako antioxidant - likvidujú v súčasnosti populárne voľné kyslíkové radikály, majú teda protirakovinové účinky a pôsobia proti srdcovo-cievnym chorobám a starnutiu organizmu.

 

Čaj - nečaj obsahuje najmä stopové prvky, veľké množstvo flavonoidov a pomerne málo tanínu. Flavonoidy sú chemické látky a vyskytujú sa iba v zelených rastlinách, kde hrajú určitú úlohu pri fotosyntéze. Bohatým zdrojom flavonoidov sú najmä povrchové vrstvy semien, ktoré však bývajú pri výrobe múky, lúpanej ryže a iných potravín odstránené. Živočíchy flavonoidy nevytvárajú, môžu však nezanedbateľné množstvá prijímať prostredníctvom rastlinnej stravy. V čreve ich baktérie kvasnými procesmi uvoľnia z potravy a tam sa spolu s ostatnými zložkami vstrebajú do organizmu. Okrem iných vlastností flavonoidy chránia výstelky ciev. V istom zmysle môžu pôsobiť podobne ako prirodzené pohlavné hormóny, teda pozitívne ovplyvňujú plodnosť a pod. Rooibos obsahuje mnoho druhov flavonoidov, najmä aspalatín, kvercetín, notofagín, vitexín, orientín, luteolín a ďalšie. Flavonoidy, okrem toho, pôsobia protizápalovo a protialergicky. Z týchto dôvodov sa pridávajú aj do pleťových vôd a krémov.

 

Spôsob prípravy a použite čaju rooibos

 

Čajovú lyžičku vrchovato naplnenú čajom - nečajom rooibos dáme do pripravenej šálky a zalejeme 2,5 dcl horúcej vody. Pohár prikryjeme a necháme lúhovať 2,5 až 3 minúty. Precedíme cez sitko a podávame. Rooibos  môžeme bez obáv zohrievať. Na rozdiel od ťierneho čaju nestráca ani po takejto úprave svoju chuť a vôňòu.

 

Rooibos má široké uplatnenie. Môžete ho piť horúci i ľadovo studený. Vďaka obsahu stopových prvkov, ktorých zloženie aj množstvo sú podobné ako pri mlieku, sa rooibos môže využiť ako náhrada za mlieko u dospievajúcich detí. Rovnako poslúži všetkým jedincom alergickým na mlieko. Vzh¾adom na  nulový obsah kofeínu môžeme čaj - nečaj popíjať bez väčších obmedzení počas celého dňa. Je známe, že tanín vo väčších množstvách môže brániť vstrebávaniu železa a zhoršovať metabolizmus bielkovín. Obsah tejto látky v rooibose je natoľko nízky, že skutočne nám niè nebráni v tom, aby sme si množstvo čaju denne dopriali podľa chuti. Aj pri tomto čaji si treba vybrať svoj vlastný spôsob dochucovania. Pridaním mlieka či smotany čaj zjemníme, ale rovnako dobre chutí aj čistý. Kto si zvykol viac na sladké, môže si rooibos prisladiť cukrom alebo medom, nie je to však nutné. Čaj-nečaj je sám osebe mierne sladkastý a s troškou citrónu nepotrebuje už žiadne iné dochucovanie.

 

Rooibos sa výborne hodí na doplnenie minerálnych látok po športe, či po ťažkej práci. Odporúčame denne vypiť 6 - 8 šálok. Takéto množstvo vám zabezpečí dostatok "materiálu" pre zabezpečenie zdravej pokožky, zubov, kostí a predovšetkým pre dobre fungujúci metabolizmus.

 

Rooibos môžme použiť aj pri varení. Keď ho pridáte do variaceho sa jedla namiesto tekutín (napr. vody), dodá jedlu nielen peknú farbu, ale i zaujímavú exotickú príchuť. Rooibos môže taktiež tvoriť základ pri príprave niektorých polievok a omáčok. Silný odvar z čaju - nečaju ozvláštni marinádu, do ktorej nakladáte mäso. Po vybratí bude oveľa jemnejšie a chuťovo výraznejšie.

 

Z rooibos vieme pripraviť aj príjemný osviežujúci nápoj. Do vysokého pohára, ktorý má okraj ozdobený cukrovou krustou nasypeme ľadovu triešť. Prilejeme pól pohára pomarančového džúsu a vychladený čaj-nečaj. Pohár dozdobíme podľa vkusu.

 

Čaj s anízom,feniklom a sladkým drievkom 80 g

Detský čaj

Použitie a účinky: kašeľ, zápaly dýchacích ciest, uvoľňovanie hlienov, podpora tvorby materského mlieka, bolesti bruška a nadúvanie u detí.

Zloženie: plod anízu a feniklu, koreň ibiša a sladkého drievka, vňať dúšky tymiánovej a dúšky materinej (Fructus anisi 33 %, Fructus foeniculi 33 %, Radix althaeae 12 %, Radix liquiritiae 12 %, Herba thymi 6 %, Herba serpylli 4 %) .

 

Príprava: Zápar 20 minút: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody, pre dôkladné vyluhovanie je vhodné čajovinu pred zaliatím mierne podrviť lyžičkou o stenu šálky.

Dávkovanie: 3 krát denne po 2 dl záparu. Čaj sa môže podávať v uvedených dávkach aj ako lahodný nápoj na bežné použitie.

Toxickosť (škodlivosť): V uvedených dávkach je droga neškodná.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

 

Čaj s benediktom a palinou 60 g

Žalúdočná čajovňa

Použitie a účinky: ochorenia žlčníka a pečene, zvýšenie tvorby žlče a tráviacich štiav, nechutenstvo, žalúdočné potiaže.

Zloženie: Vňať benediktu, mäty a paliny, plod kmínu, koreň rebarbory a ligurčeka (Herba cardui benedict i 33%, Herba menthae peperitae 30%, Herba absinthii 15%, fructus carvi 12%, Radix rhei 8%, Radix levistici 2%).

 

Príprava: Zápar 15 minút: 1kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Dávkovanie: 3 krát denne pred jedlom, prípadne pri uvedených ťažkostiach, horkú chuť je možné zmierniť prisladením medom. Max. denná dávka je 6 dl .

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok sa neodporúča.

Kontraindikácie: Čaj nie je vhodné užívať pri žalúdočných a dvanástorníkových vredoch, spojených s nadmernou tvorbou kyseliny.

 

Čaj s dúškou tymiánovou a ibišom 70 g

Na dýchacie cesty

Použitie a účinky: zápal horných dýchacích ciest, astma, čierny kašeľ, spasmolytické účinky, tráviace problémy nervového pôvodu, upokojúce a regeneračné kúpele

Zloženie: Vňať dúšky tymiánovej, koreň ibiša.(Herba thymi 50%, Radix althaeae 50%).

 

Príprava: Zápar 20 minút: 1kávová lyžička na 2 dl vriacej vody. Počas vylúhovania premiešať.

Vonkajšie použitie: do teplého kúpeľa (37 °C) sa pridáva 1 liter takto pripraveného záparu. Doba trvania kúpeľa je 10- 15 minút.

Dávkovanie: Piť 3 krát denne po 2 dl čajoviny. Max. denná dávka je 10 dl čajoviny.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok a dlhodobé neprerušované užívanie sa neodporúča.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

 

Čaj s fialkou, divozelom a slezom 40 g

Na dýchacie cesty

Použitie a účinky: Ochorenia horných dýchacích ciest, uľahčenie odkašľávania, močopudné účinky, akné, zvláčnenie pokožky.

Zloženie: vňať fialky a mäty, kvet slezu, divozelu a bazy, koreň ibiša. (Herba viole tricoloris 20%, Flos sambuci 18%, Flos verbasci 18%, Radix althaeae 17%, Flos malvae 15%, Herba menthae 12%).

 

Príprava:

Vnútorné použitie: zápar 30 minút: 1kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Vonkajšie použitie: zápar dvojnásobnej koncentrácie.

Dávkovanie: čaj sa môže podávať aj ako lahodný nápoj na bežné použitie i vo väčších množstvách.

Vonkajšie použitie: 2-3 x denne na obklady a omývanie

Toxickosť (škodlivosť): V uvedených dávkach je čajovina neškodná.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

 

Čaj s hlohom a imelom 65 g

Na srdce a cievy

Použitie a účinky: vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, antisklerotické účinky

Zloženie: kvet s listom hlohu, vňať imela a mäty, plod feniklu (Crataegi folium cum flore 40 %, Visci albi herba 30 %, Menthae herba 20 %, Foeniculi fructus 10 %).

 

Príprava: Zápar 15 minút: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Dávkovanie: 3 krát denne po 2 dl záparu. maximálne 6 dl záparu.

Toxickosť (škodlivosť): V uvedených dávkach je droga neškodná.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

Upozornenie: Prekračovanie uvedených dávok a dlhodobé neprerušované užívanie sa neodporúča.

 

Čaj s jastrabinou a fazuľou 50 g

Na cukrovku a pečeň

Použitie a účinky: podporná liečba pri cukrovke, mierne zníženie hladiny cukru v krvi, močopudné účinky

Zloženie: Vňať jastrabiny, oplodie fazule, koreň a vňať púpavy (Herba galegae 44 %, Fructus phaseoli sine semine 44 %, Radix taraxaci cum herba 12 %)

 

Príprava: Odvar 5 minút variť: 1 polievková lyžica na 3 dl vody.

Dávkovanie: Piť 10 min. pred každým hlavným jedlom. Maximálna denná dávka je 10 dl odvaru.

Toxickosť (škodlivosť): V uvedených dávkach je droga neškodná.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

Upozornenie: Pri užívaní odvaru je nutné akúkoľvek zmenu dovtedajšej liečby cukrovky konzultovať s lekárom. Dôležitou súčasťou liečby je aj dodržiavanie správnej životosprávy.

 

Čaj s pamajoránom, puškvorcom a levandulou 55 g

Na spanie a duševnú vyčerpanosť

Použitie a účinky: duševná vyčerpanosť, nervová predráždenosť, migrény, nespavosť, nechutenstvo,všeobecná únava, upokojúce a regeneračné kúpele.

Zloženie: Vňať pamajoránu a medovky, koreň puškvorca, kvet levandule. (Radix calami 38%, Herba origani 30%, Flos lavandulae 17%, Herba melissae 15%).

 

Príprava: Zápar 15 minút: 1kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Vonkajšie použitie: do teplého kúpeľa (37 °C) sa pridáva 1 liter takto pripreveného záparu. Doba trvania kúpeľa je 10- 15 minút.

Dávkovanie: Piť pri nechutenstve 30 minút pred jedlom, pri všeobecnej vyčerpanosti 3 krát denne, pri nespavosti na večer. Max. denná dávka je 6 dl.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok a dlhodobé neprerušované užívanie sa neodporúča.

 

Čaj s pľuzgierkou a skoroceľom 50 g

Žalúdočná čajovina

Použitie a účinky: žalúdočné a dvanástorníkové vredy spojené so zníženou i nadmernou tvorbou žalúdočnej kyseliny (rozdielnosť v príprave čajoviny), ochorenia horných dýchacích ciest, protizápalové a protibakteriálne účinky na slizniciach a pokožke

Zloženie:list skoroceľu, stieľka pľuzgierky, kvet rumančeka, koreň ibiša a sladkého drievka (Folium plantaginis 40 %, Lichen islandicus 30 %, Flos chamomillae 10 %, Radix althaeae 10 %, Radix liquritiae 10 %).

 

Príprava: Pri zníženej tvorbe žalúdočnej kyseliny a na vonkajšom použite: Zápar 15 minút: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody. Pri nadmernej tvorbe žalúdočnej kyseliny: Odvar 10 minút variť: 1 kávová lyžička na 3 dl vody. Varom sa rozkladajú horčiny, ktoré podporujú tvorbu žalúdočnej kyseliny.

Dávkovanie: 3 x denne po 2 dl záparu, alebo odvaru, piť pred jedlom a medzi jedlom.

Toxickosť (škodlivosť): V uvedených dávkach je droga neškodná.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

 

Čaj so silybom a púpavou 120 g

Na pečeň a zlepšenie metabolizmu

Použitie a účinky: ochorenia pečene a žlčníka, ochranné účinky na pečeňové bunky, metabolické poruchy organizmu, mierne zvýšenie krvného tlaku

Zloženie: Plod pestreca mariánskeho, koreň a vňať púpavy (Cardui mariae fructus 85%, Taraxaci radix cum herba 15%).

 

Príprava: Odvar 10 minút variť: 1 polievková lyžica na 6 dl vody.

Dávkovanie: 3 krát denne po 2 dl záparu, max. 6 dl macerátu denne.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok sa neodporúča.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

Upozornenie: U ľudí s výrazne vysokým krvným tlakom je vhodné užívanie konzultovať s lekárom, prípadne overiť vplyv na krvný tlak.

 

 

Čaj so srdcovníkom, hlohom a prasličkou 50 g

Na srdce a cievy

Použitie a účinky: Ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, kardiosedatívne účinky, rozširovanie koronárnych ciev, podpora srdcovej činnosti (zvlášť u starých ľudí).

Zloženie: Kvet s listom hlohu, vňať srdcovníka a prasličky (Crataegi folium cum flore 45%, Leonuri herba 38%, Equiseti herba 17%).

 

Príprava: Zápar 30 minút: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Dávkovanie: 2 až 3 krát denne po 2 dl záparu, piť pred jedlom.

Toxickosť (škodlivosť): V uvedených dávkach je droga neškodná.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

Upozornenie: Užívanie počas gravidity je vhodné konzultovať s lekárom.

 

Čaj so stavikrvom a rebríčkom 50 g

"Ženská" a urologická čajovina

Použitie a účinky: menštruačné problémy, spazmolytické účinky, zápaly močových ciest, ochorenia obličiek, nedostatočné vylučovanie odpadových látok, spazmolytické účinky, zle sa hojace rany

Zloženie: vňať rebríčka,stavikrvu a medovky, kvet rumančeka, koreň omanu (Herba millefolii 37 %, Herba polygoni 26 %, Herba melissae 18 %, Flos chamomillae 13 %, Radix inulae 6 %)

 

Príprava: zápar 15 minút: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Vonkajšie použitie: zápar dvojnásobnej koncentrácie.

Dávkovanie: Piť 3 krát denne po 2 dl čajoviny. Maximálna denná dávka je 10 dl.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok a dlhodobé neprerušované užívanie sa neodporúča.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

 

Čaj so šalviou 55g

Na dýchacie cesty

Použitie a účinky: angíny, bolestivé zápaly hrdla, protibakteriálne, sťahujúce a protizápalové účinky, omývanie hnisavých poranení, potláčanie nadmernenej a neúčelnej potivosti, tlmenie tvorby materského mlieka, aromatické kúpele

Zloženie: Vňať šalvie, medovky, mäty a tymiánu (Herba salviae 45%, Herba melissae 20%, Herba menthae 20%, Herba thymi 15%).

 

Príprava:

Vnútorné použitie: zápar 5 minút: 1kávová lyžička na 2 dl vriacej vody (proti potivosti a tvorbe materského mlieka).

Vonkajšie použitie: zápar dvojnásobnej koncentrácie, na kloktanie a omývanie rán.

Dávkovanie: Piť 3 krát denne, max. denná dávka je 6 dl čaju, pri vonkajšom použití používať 3-6 krát denne.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok a dlhodobé neprerušované užívanie sa neodporúča.

 

Čaj s valeriánou a chmeľom 45 g

Na spanie a duševnú vyčerpanosť

Použitie a účinky: nespavosť, duševná vyčerpanosť, predráždenosť, bolesti hlavy.

Zloženie: vňať medovky a mäty, šištice chmeľu, koreň valeriány (Herba melissae 40%, Strobuli lupuli 25%, Radix valerianae 20%, Herba menthae 15%).

 

Príprava: Zápar 30 minút: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Dávkovanie: v prípade nespavosti ľahkého stupňa je vhodné piť čaj na večer, asi hodinu pred spaním. U ľahších neuróz, pri predráždenosti a bolestiach hlavy sa užíva 3 - 5 krát denne.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok a dlhodobé neprerušované užívanie sa neodporúča.

Kontraindikácie: Nie sú známe.

Upozornenie: Čaj môže zosilniť účinky sedatívnych liekov.

 

Čaj so zlatobyľou 50 g

Urologická čajovina

Použitie a účinky: ochorenia prostaty, zápaly močových ciest, výrazné močopudné vlastnosti, výdatné vylučovanie odpadových látok, zmiernenie reumatických ťažkostí, kožné ochorenia - ekzémy.

Zloženie: Vňať zlatobyle a srdcovníka, list medvedice, kvet bazy (Herba solidaginis gigantea 50%, Folium uvae ursi 20 %, Herba leonuri 15%, Flos sambuci 15 %).

 

Príprava: Zápar 1 hod.: 1 kávová lyžička na 2 dl vriacej vody.

Dávkovanie: 3 až 5 krát denne po 2 dl záparu, max. dávka je 10 dl. Pri liečbe infekcií močových ciest je vhodné súčasne užívať jednu kávovú lyžičku sódy bikarbóny.

Toxickosť (škodlivosť): Prekračovanie uvedených dávok sa neodporúča.

Kontraindikácie: Čaj nie je vhodný pre tehotné ženy a ľudí s chronickým zápalom obličiek.

 

masazovanie.jpg

remeselny-dom.jpg